JAMA nemá zverejnený program.
Nemá JAMA zverejnený program?
Zverejnený program JAMA nemá.
Nemá?
Nem?
Ne?
N?
!
JAMA 76 sa aj tento rok opäť odohrá v kraji, kde Milan Adamčiak žil posledné roky svojho života. Program tentoraz nezverejňujeme. Rozhodli sme sa tak preto, že by sme vám radi ponúkli JAMA ako prostredie slobody a prekvapení.
Ale aby ste mali aspoň akú takú predstavu: budete môcť vidieť a počuť nástroj, z ktorého by sa M. A. určite tešil. Spája totiž v sebe dva azda najsilnejšie komponenty, ktoré sú pre hudbu dneška charakteristické. Akustiku – neamplifikovaný zvuk, ktorý je všade okolo nás ako najdokonalejší ambisonický systém, ktorý je zároveň technicky nereprodukovateľný, a digitálne médium – programovateľnú algoritmickú mašinu snov. Uvidíte aj kvalitu slovenskej vody, exotické zvieratá, čosi z módy a – netradične pre JAMA – dokonca aj zo športu. Tak ako každý rok prinesieme dielne, prednášky a koncerty, zvukové inštalácie, performancie, výstavu.
Po dvoch rokoch pandémie, kedy sme sa museli vzdať pôsobenia v Banskej Belej a v Podhorí, nás teší fakt, že sa budeme môcť do oboch obcí vrátiť. V jednej z nich pripravujeme sprievodný adamčiakovský “ABC špeciál” pre lokálnu komunitu. Do druhej…no… to uvidíte, ak trafíte.
Tento rok JAMA pravdepodobne každý z vás (aj nás) zažije inak. Ale to vôbec nevadí. Ako píše Václav Janoščík: “Být sám sebou ‘vy-růstat’ totiž znamená nejen přesáhnout horizont prostředí, ale zároveň využít jeho možnosti […]. Samotné prostředí se rodí až postupně spolu s námi s tím, jak je nejen nahlížíme, ale i vytváříme a napínáme.“ Rozmanitosť vnímania je prejavom rôznych vnútorných biotopov, kde pestrosť je úmerná kvalite a zdraviu života.
JAMA 76 bude mať pravidlá. Prezradíme vám ich v pravý čas. Potrebné je len prísť.
O tom, kedy a kam, vám dáme zavčasu vedieť.
Pre túto chvíľu vás chceme poprosiť o jedno: ak máte chuť, poďte do toho aj tento rok.
JAMA – 76. ročník Milana Adamčiaka sa uskutoční od piatku 14. 10. podvečera do nedele 16. 10. skorého poobedia.
!
á?
má?
emá?
Nemá?
„…while (they) put in their daily gaming hours as mandated by Utopia’s oath to take their leisure necessary for productivity, recognizing play and rest as tools without which they will never conquer death or reach the stars.“
– Ada Palmer: Perhaps the Stars
*/