„S Adamčiakom odchádza generácia vizionárov a vnútorne slobodných ľudí. Zostáva po nich prázdne miesto, ktoré bude nesmierne ťažké zaplniť,“ napísal po jeho smrti kurátor a teoretik Daniel Grúň. Adamčiakova vnútorná sloboda bola v jeho tvorbe citeľná od jeho začiatkov. Pri spätnom pohľade ju možno vidieť i v tom, akým spôsobom ho za „svojho“ považovali tak vizuálni umelci, ako literáti či hudobníci – pričom však sám jednoznačne k žiadnej skupine nepatril (alebo patril ku všetkým?) – a až na zopár výnimiek mal málokto prehľad o celom jeho diele naprieč médiami a dekádami. Keď Adamčiak v januári 2017 zomrel, bola práve krátko pred otvorením jeho prvá sólová výstava Adamčiak, začni! v Slovenskej národnej galérii (kurátori: Michal Murin, Lucia G. Stach). Minul ju tesne.

Je jeseň 2017. Túlame sa na bicykloch v Štiavnických vrchoch, kocháme sa miestnou populáciou Krasovlasu obyčajného (Carlina vulgaris) a ďalšieho rastlinstva. Po niekoľkých hodinách sa zastavujeme v miestnej krčme v Banskej Belej. Pýtame sa na Adamčiaka. Ani sme to nečakali, no ukáže sa, že je to silná téma, ku ktorej majú štamgasti živé spomienky a skutočný vzťah. Povzbudivé zistenie. Ako vedľajší produkt z neho o pár mesiacov neskôr vzíde experimentálna rozhlasová hra JAMA (autori: Fero Király, Ivo Šiller, Ján Šimko, 2018; vysielané na Rádiu Devín) nahrávaná priamo na mieste, s miestnymi. S myšlienkou, plánom ktorý mal ešte len matné kontúry, hľadáme ďalšie duše pre spoluprácu a oslovujeme Zuzanu Bodnárovu a Svätopluka Mikytu z Banskej St a nica Contemporary, u ktorých Adamčiak v ostatných rokoch častokrát našiel dobre vybavené útočisko pre svoje kreatívne avantúry. Zámer oživiť Adamčiakov odkaz a pohľad na umenie na miestach, na ktorých prežil posledné roky života, cez aktuálnu tvorbu žijúcich umelcov, následne rýchlo naberá kontúry. V októbri 2019 dieru po Adamčiakovi prvý raz slávnostne zapĺňame jamou.

Prvá JAMA – 73. ročník Milana Adamčiaka (organizovaná ešte pod havičkami Cluster ensemble a ISCM – Slovenská sekcia) sa koná 4. a 5. októbra 2019. Číslovanie si požičiava z nedožitého veku M.A. JAMA pôvodne vznikla bez plánu na budúcnosť. Malo ísť o jednorazové podujatie so zámerom pripomenúť Adamčiaka, oživiť jeho tvorbu a predstaviť ho miestnym v Banskej Belej a okolí. Jej priebeh a spontánne spolupráce, ktoré okamžite vyvolala, nás rýchlo presvedčili, že má zmysel pokračovať.

Medzitým sa zmenila na čosi, čo aktuálne voláme „podujatie intermediálneho umenia v krajine“. Spomienka na Milana Adamčiaka je v ňom východisková, no jeho samotná tvorba nie je kľúčová – témou sa stáva z roka na rok viac a viac skôr motív slobody realizovať sa a reagovať na svet okolo nás akýmkoľvek spôsobom, ktorý nás aktuálne zaujíma.

V adamačiakovskom duchu sa na JAMA snažíme rúcať bariéry a stereotypy, počínajúc našimi vlastnými. Tak ako bol Adamčiak umelcom, aj vedcom-muzikológom, aj my sa snažíme vytvárať každoročne program sympozijný aj umelecký. Miesto tu majú etablovaní umelci aj študenti a nadšenci. Dôležitým momentom, ku ktorému sa neustále vraciame, je spájanie účastníkov z rôznych prostredí a presah do spoločenských tém. Návštevníkov nabádame k aktívnej participácii a do príprav a realizácie priamo zapájame – vždy, keď to okolnosti umožnia – miestnu komunitu. JAMA presahuje rámec klasicky vnímaného kultúrneho podujatia. Skôr než miestom, na ktorom sa stretávajú tí, ktorí program tvoria, s tými, ktorí si ho prišli pozrieť, je miestom na dialóg a spoločné bádanie.

JAMA sleduje tému interakcie umelcov a umelkýň z rôznych oblastí s inými ľuďmi, no najmä s meniacim sa svetom, v ktorom žijeme. Je spoločne stráveným časom, ktorý každý rok môže – a mal by – vyzerať inak, pretože časopriestor, v ktorom sa odohráva, je tiež každý rok iný. JAMA je prirodzené miesto pre vznik nových, často site-specific diel, podporuje spolupráce a nečakané prepojenia. Od svojho založenia v roku 2019 JAMA prebieha v dramaturgicko-umeleckej koncepcii jej zakladateľov, Fera Királya a Evy Vozárovej, v spolupráci s Banskou St a nicou Contemporary. Prvý (73.) ročník M.A. sa konal v októbri 2019 v Banskej Belej a Banskej Štiavnici a bol súčasťou celoročného projektu Almázia – mesto kultúry 2019. Druhý ­(74.) ročník sa uskutočnil v októbri 2020 ako online podujatie bež živého publika. Tretí (75.) ročník sa konal v októbri 2021 a jeho nadstavbou a predĺžením bola medzinárodná kolektívna výstava Stratený človek v kurátorskej koncepcii Lucie G. Stach. Práve pre jej katalóg vznikol aj tento text. Ďalšie ročníky (76., 77. ) nasledovali a ešte ďalšie sú stále pred nami.