O ničom, a teda ani o tejto jame, sa nedá premýšľať bez kontextu – bez súvislosti s prostredím, v ktorom všetko tvorí neoddeliteľný celok, vzájomne prekrývajúce sa usporiadanie. Situácie, organizmy, správanie sa človeka, vlastne všetko existuje vo svojej podobe práve vtedy, keď existuje prostredie, v ktorom sa tieto javy objavia a prejavia – akoby samé.
Ak prostredie vytvára extrémne javy, častokrát sa jeho centrum svojou váhou rozpadne a jeho okraje, periférie, začnú silnejšie nasávať vlastnosti z iných prostredí, čím menia svoje kvality, povahu, charakter.
Tomuto javu by sa hodil názov – volajme ho periférna osmóza. Často ju pozorujeme aj v ľuďmi vytvorených prostrediach. Nazývame ju pojmom tlak na zmenu. Je to súbor praktík, ktoré spochybňujú, vyzývajú, kritizujú, dekonštruujú, rekombinujú, reformulujú, posúvajú, dislokujú, ohrozujú alebo odmietajú lokálne (centrálne) štandardy, pričom obvykle prichádzajú zdola.
Naším prostredím je JAMA.
Už sa to v nej slušne miesi. Už to takmer tryská von, tiež zdola, z podložia dobre pohnojeného kultúrneho materiálu siahajúceho od obyčajnej radostnej činorodosti, cez miestne legendy až k angažovaným bunkám a umeleckým perifériám.
Na JAMA 78 preskúmame substrát, kde to celé zrie a buble. Džumelec nás vezme na myšlienkovú expedíciu do jednej zo štiavnických džur, Robo Švarc zas prevedie historickým úvodom k občianskemu odporu a DIY revolúcii. Oslávime obyčajnú vynaliezavosť, v umení aj v kuchyni – Dominik Hlinka nás skontaktuje s vidieckou fantastikou, Dávid Koronczi zas s kulinárskou. Prebádame prirodzené ladenia z mimoeurópskych periférií na koncertoch Catherine Lamb a EnsembleSpectrum.
Z obývačiek a antikvariátov dorazia na JAMA (pop)kultúrne periférie: fandom a komunitná tvorba – v prednáške Jána Kraloviča o sci-fi zinoch v Československu, ktoré modelovali vízie ľudstva minulosti o možnostiach ľudstiev budúcností.
Zmapujeme lokálnu aj globálnu mytológiu. Kasha Potrohosh už chystá zariekadlá a povery kódované pre potreby neskorého kapitalizmu. Spoznáme aj mýtických sedem žien, ktoré sa buď utopili v odkalisku, zomreli úderom blesku alebo zahynuli inak. Závisí, koho sa opýtate.
Vyskúšame život v nepohodlí nepriamych ciest a periférnych sál. Trasa z Banskej Štiavnice do krčmy v Banskej Belej ešte nikdy nebola taká kľukatá. Navštívime lúky, lesy, štôlne aj stodoly. Ušpiníme si ruky od pečených zemiakov pripravených pre JAMA Zuzanou Bodnárovou a Svätoplukom Mikytom.
A aj sa zapojíte! Kto povedal, že na JAMA musíte byť len divákom*čkou? Krompáč aj lopatu bude môcť chytiť každý*á – v performanciách Celestíny Minichovej a Petry Fornayovej, a možno aj mimo nich, uvidí sa, čo všetko (ne)stihneme pripraviť. Hlavne nepadáme do priepasti pasivity, ľudia! Hĺbime predsa jamu činorodosti, prepletenosti, variability, ktorá je ozdravná a blahodárna.
Rukávy si vyhrnieme 11. a 12. októbra, na poslednom letnom festivale roka. Pre istotu si okrem plaviek zbaľte, ako vždy, aj kanady, bundy a pršiplášte. Klimatická zmena je, nakoniec, tiež len periférna osmóza svojho druhu, s ktorou treba rátať.
Vitajte na JAMA 78.
Eva a Fero